Tanec
Vznik tanca sa kladie do obdobia rodovej spoločnosti, kde
umocňoval rituálne obrady. Túto funkciu zastával až do
staroveku, kedy k tejto funkcii pribudla ešte funkcia
umelecká. V tomto období neexistoval tanec v pároch, ale
len sólový tanec alebo skupinový tanec. Tanec zaujal
významné miesto v kultúrach Indie, Číny,Japonska,
Egypta, Mezopotámie, Palestíny a vrcholné formy
dosiahol v Grécku, odkiaľ je známych až asi 200 druhov
tancov. Svetský tanec vznikol v 6. storočí po Kr. V 11. a
12. storočí vznikli spoločenské tance vládnucich vrstiev,
najmä rytierske tance, ktoré boli ovplyvnené ľudovými
tancami jednotlivých národov. V 16. a 17. storočí určoval
formu a štýl tanca francúzsky kráľovský dvor. V
neskorom stredoveku a až do 17. storočia bolo obľúbené
spájanie dvoch tancov do páru. Urpaar sa v 17. storočí
stal jadrom tanečných suít. Suita sa stala základom
všetkých cyklických foriem. Na prelome 19. a 20.
storočia došlo k úpadku tanca, oživenie priniesol až prílev
amerických tancov po druhej svetovej vojne, najmä silný
vplyv džezovej hudby (rumba, beguin, samba, boogie-
woogie, rock and roll, bossa nowa, čača, letkis,
shake ...). V 20. storočí vznikol rad súťaží, ktoré sa
delia podľa druhu tanca. Na Slovensku sa v 19. a 20.
storočí pestovala najmä štvorylka, polka, mazúrka, valčík
a polonéza, po roku 1918 najmä tango, po druhej
svetovej vojne je výber tancov v súlade so svetovými
trendmi.
